Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo máte v niektorých situáciách neopísateľnú radosť a v iných (bez akejkoľvek objektívnej príčiny) nekonečný smútok? Prečo sa tieto pocity striedajú ako na bežiacom páse? Nechápete, prečo sa cítite dobre a o pár minút neskôr ste zrazu nahnevaní a nepokojní? Naše prežívanie a správanie je z veľkej časti nevedomé. Dalo by sa povedať, že náš mozog (ďalej budeme radšej používať slovo myseľ) je v podstate naprogramovaný a väčšina dňa sa odohráva bez nášho vedomia.
Ak teda vieme, že naše myslenie je z veľkej časti nevedomé alebo podvedomé, máme vôbec na výber, či budeme byť šťastní? Samozrejme, len musíme tieto nevedomé vzorce nášho správania a prežívania dostať do svojho vedomia. Až potom môžeme prevziať plnú kontrolu nad svojím životom.
Myseľ, ktorá nás nenechá spať
"Hej, som hlas v tvojej hlave a budem stále komentovať, čo sa deje." Takto by sa vám pravdepodobne predstavila myseľ, keby vedela rozprávať. Počkajte chvíľu... veď ona predsa hovorí, nie?
Je neskoro večer, čas ísť spať, zaliezate pod perinu a nedarí sa vám zaspať. "Zajtra mám prezentovať ten nový produkt z práce, bojím sa, že sa strápnim a všetci sa mi budú smiať." Ste unavení, celý deň ste sa tešili do postele, a potom to na vás opäť doslova padne: "Pamätáš si, ako si bol/a pred 15 rokmi na dovolenke s priateľmi a bolo to naozaj skvelé?" A potom ešte niečo a potom ešte niečo. Spoznávate sa v tom? Presne toto je vaša myseľ. Myseľ je hlas vo vašej hlave, ktorý sa neustále dožaduje vašej pozornosti. Uvedomujete si ho? Pravdepodobne nie, alebo aspoň nie vtedy, keď nad vami preberá kontrolu.
Keď máte problém, ktorý musíte vyriešiť, keď čítate tieto riadky, keď sa potrebujete niečo naučiť, keď potrebujete rozpoznať hroziace nebezpečenstvo. Na úspešné zvládnutie vyššie uvedeného musíte myslieť a používať svoju myseľ, inak to jednoducho nejde. Myseľ je tu vždy s vami, je to taký celoživotný priateľ, ktorý vás nikdy neopustí, a vy ju musíte prijať. Bude sa s vami rozprávať stále, v dobrých i zlých časoch.
Nedovoľte, aby vás myseľ ovládla
Život sa odohráva tu a teraz, v prítomnosti. Nemôžeme byť v minulosti ani v budúcnosti (zatiaľ :-)). Bohužiaľ, naše myšlienky nás neustále odvádzajú od skutočného života. Často žijeme v mysli, ktorá skáče z jednej myšlienky na druhú, často nám povie, že niečo sa už stalo, alebo vytvorí strach z neznámej budúcnosti. To je v poriadku, je to normálne, ale čo je veľa, to je veľa. Ak vám vaša myseľ doslova nedovolí spať, musíte neustále premýšľať a nevnímate, čo sa deje okolo vás, vaša myseľ prevzala kontrolu nad vami a vaším životom.
Ego - ilúzia vlastného ja
Definícia ega sa v každom zdroji uvádza trochu inak. Dalo by sa však povedať, že ego predstavuje tú časť mysle, ktorá vychádza z vás (vašej osobnosti - toho, kto si myslíte, že ste). Predstavte si malé dievčatko, ktoré si z ničoho nič začne na ulici spievať. Počuje ju okoloidúci a začne sa jej smiať a podpichovať ju. Dievčatko si to však všimne a uvedomí si, že sa jej za spev vysmieva. A čo teraz? Dievčatko už pravdepodobne nikdy nebude chcieť spievať na verejnosti, bude mať z toho strach a bude si myslieť, že nevie spievať. Rovnako to bude fungovať, ak dievčatku povedia, že je možno príliš škaredé na to, aby sa stalo svetovou topmodelkou, alebo ak sa dozvie, že je príliš hlúpe na to, aby vyštudovalo vysokú školu. Od tohto momentu bude mať pravdepodobne znížené sebavedomie. Presne takto si pestujeme svoju osobnosť, a teda aj svoje ego. Ego je ilúzia našej mysle, je to to, čo nám o sebe naša myseľ hovorí. Naše vyššie ja (múdrosť, intuícia, hlas srdca) je od detstva potláčané v prospech ega. Všimnite si, čo sa s vami stane, keď niekto urobí čo i len uštipačnú poznámku o vašej osobnosti, ktorá vám je nepríjemná. Pravdepodobne sa budete snažiť potlačiť svoje emócie a je možné, že z toho budete celý deň nešťastní. Uvedomte si, že nie ste svoje ego, vaše pravé ja leží oveľa hlbšie.
Nešťastie
Prečo sa cítim dobre a zrazu sa opäť cítim zle? Dalo by sa povedať, že za všetkým hľadajte ego. Ego miluje smútok, konflikty, strach, naopak, nemá rado prítomnosť, neznámu budúcnosť. Ego sa vás prostredníctvom mysle pokúsi kontrolovať. Pravdepodobne vám bude hovoriť, čo by ste mali robiť, že nie ste dosť dobrí a bude vám hovoriť, prečo je prítomný okamih zlý. Ego je strojcom vášho nešťastia. Všetko je také, aké je. Keď si uvedomíte, že takmer väčšinu vášho nešťastia interpretuje (bez zjavného objektívneho dôvodu) vaša myseľ (resp. ego), máte vyhraté. Ak si uvedomíte hlas vo svojej hlave, je to začiatok konca vášho nešťastia, a to doslova.
Prítomný okamih
Buďte tu a teraz. Už ste to niekedy počuli? S týmto pojmom sa stretnete napríklad pri meditácii, joge, tai-či alebo čchi-kungu. Čo to však znamená? Ak budete žiť v prítomnom okamihu, budete všetku svoju pozornosť venovať práve jemu. Svoju energiu (pozornosť) nebudete smerovať na myseľ, ale na to, čo sa deje okolo vás. Prítomný okamih potom budete vnímať pomocou svojich zmyslov (teda budete vnímať to, čo vidíte, čo počujete, čo cítite...) bez toho, aby ste situáciu hodnotili, a bez toho, aby ste sa poddali mysli - prijmete prítomný okamih taký, aký je. Vaša myseľ však bude chcieť začať premýšľať, hodnotiť, analyzovať, často bude skákať do minulosti alebo budúcnosti. To všetko je v poriadku, ale nestotožňujte sa s tým. Myseľ nemá rada prítomný okamih a bude sa dožadovať vašej pozornosti.
Ako sa z toho dostať?
Celý život sme viac-menej trénovali svoju myseľ a podriaďovali sa jej. Myseľ chce neustále pracovať a je nepríjemná, keď jej prestaneme venovať pozornosť. Ak sa nám však podarí posunúť tieto nevedomé a podvedomé vzorce nášho prežívania a správania do vedomia a staneme sa nezaujatými pozorovateľmi svojej mysle, tzv. prijmeme svoju myseľ a nevytvárame zbytočné súdy, máme vyhrané. Spočiatku bude myseľ naozaj aktívna, ale ak vytrváte, vaša myseľ stratí kontrolu nad vaším životom a bude pre vás oveľa jednoduchšie venovať pozornosť niečomu inému ako svojej mysli. Začnite trénovať. Odporúčame začať s meditáciou alebo možno s jogou, kde cieľom je zaviesť tieto princípy. Ideálnym tréningom je cítiť a vnímať energiu vo svojom tele alebo si pred seba položiť predmet, ktorému budete venovať pozornosť a nechať myseľ len tak plynúť. Ak je napriek tomu vaša myseľ aktívna a nedokážete sa sústrediť, skúste napríklad jednoducho vnímať svoj dych. To vám môže na začiatku naozaj pomôcť.
Ako to prepojiť? Pozorujte svoju myseľ a buďte prítomní
Umlčať myseľ je svojím spôsobom nemožné. Myseľ neustále niekam poskakuje a snaží sa vás stiahnuť. Cieľom mysle je, aby ste jej venovali pozornosť a dôverovali tomu, čo hovorí. Už sme spomínali, že kľúčom môže byť tréning. Ale pozor, niektorí duchovní učitelia, jogíni a iní tvrdia, že meditáciu ani nemôžete "robiť". Buďte pozorní a uvedomujte si svoju myseľ aj počas dňa, nielen keď "meditujete". Ak budete v prítomnom okamihu počas celého dňa, nielen počas meditácie, váš život bude oveľa šťastnejší a zdravší. Budete oveľa lepšie zvládať emócie, naučíte sa reagovať v stresových situáciách a budete oveľa spokojnejší. Väčšinu nešťastia v živote totiž vytvára vaša myseľ (alebo ego), ktorú treba prekuknúť.